Úvahy na lane

01.10.2017 14:18

 

Chodník za potokom ,

 cez trávu , medzi kríkmi,

         jemne  sa kľukatí ,

                     pod modrú oblohu ,

  s  východom slnka ,

 za spevu  vtákov ,

             pomaly tiahne sa ,

                            k samému vrcholu .

Len sadnúť  tam a vnímať ,

 z  hlboka  ukloniť ,

         v objatí chladných rán ,

                               myseľ  si utíšit ,

 do vetra pošepnúť ,

 želania tajné,

          keď telo chveje  sa 

                              a duša je na  dne .

  K  hranám skál  pozerať ,

  pohládzať   vrcholy  ,

                      v nádhere tichosti,  

                                       po chladnej noci

pre výzvu  zrodiť sa ,

v nerovnom boji ,                              

                hrať v kocky  s osudom,

                                                   sa každý bojí .

 

© 2009 Všetky práva vyhradené.

Vytvorte si web zdarma!Webnode