Vyznanie jeseni

Kraj drieme v rannom opare ,

             v korunách stromov  počuť  jemný vzdych,

závidím  trblietanie  chladnej  rose ,                             

                                 tých krásnych  , ranných chvíľ.

Jeseň si našla miesto v každom kúte ,

                              prevzala  vládu prírody ,

v  hrudi mi srdce  sladko bije,

                                       nad  silou   tejto  nahoty .

Svetom  sa  horké  vone  šíria,

                               zem s  trávou  prevoňajú vzduch,

teším sa  chveniu  žltnúceho lístia ,

                                         hladiace  dlane mojich rúk.

Si  božská  jeseň , prenádherná víla,

                                         do zlata  obliekaš  celý svet,

s  tebou  je   vzácna každá  chvíľa,          

                                       o  rok sa prosím,   navráť spať  .